Strešné záhrady

Strešná záhrada je významný architektonický prvok zelene. Strecha ako piata fasáda, alebo ako štvrtý rozmer mestských aglomerácií vytvára charakteristické siluety s neopakovateľným výrazom charakteristickým pre konkrétne štvrte mesta aj pre mesto samotné. Zoskupením striech v jednotlivých sídlach tak vzniká charakteristický vzhľad mesta, podľa ktorého je sídlo identifikovateľné. V histórii záhradného umenia sa objavujú zelené strechy ako architektonický prvok už od staroveku. Kontinuálne sa stretávame so záhradami na strechách počas antického obdobia cez stredovek, a cez renesanciu a barok až do novoveku. Kým v predchádzajúcich obdobiach boli strešné terasy a záhrady pokladané skôr za výnimku alebo za vrchol technických možností, v dvadsiatom storočí sa strešná záhrada stáva bežnou súčasťou zelenej architektúry.

Marek Sobola landscape architect (31)Marek Sobola landscape architect (3)Marek Sobola landscape architect (2)Marek Sobola landscape architect (1)

Súkromná strešná záhrada Eurovea, Bratislava

Táto záhrada vznikla v spolupráci s ateliérom a:rch. Návrh bol vytvorený v spolupráci s architektom Petrom Chabanom. Realizácia prebiehala za veľmi obtiažnych podmienok priamo v kompexe EUROVEA. Zaoberali sme sa nielen návrhom, ale aj celkovou realizáciou a logistikou. Záhrada je pôsobivá nielen počas vegetačného obdobia, ale aj v zime.    

Sobola RAJECKÉ TEPLICE (6)Sobola RAJECKÉ TEPLICE (4)Sobola RAJECKÉ TEPLICE (3)Sobola RAJECKÉ TEPLICE (2)

SPA Rajecké Teplice – extenzívne zelené strechy

Vzhľadom na potrebu prevádzky samotných kúpeľov vzniká v meste veľké množstvo dláždených a inak spevnených plôch, ktoré v kombinácii s intenzívne kosenými trávnikmi spôsobujú v centre Rajeckých Teplíc a okolí kúpeľov absenciu kvitnúcich porastov, ktoré sú živným biotopom pre mnohé druhy hmyzu či na zemi hniezdiacich vtákov. Celková plocha všetkých troch striech (831 m2) v Rajeckých Tepliciach je čo do plochy už významným xerotermným biotopom v širšom okolí. Strechy sa už teraz stali domovom a náhradným biotopom pre hmyz a vtáctvo hniezdiace na zemi, kde je chránené pred pozemnými predátormi.  Tieto zelené strechy sa stanú aj výskumným priestorom, pretože použitie rozchodníkov (sedum sp.) a ich chránená poloha umožnia introdukciu nášho najvzácnejšieho motýľa – jasoňa červenookého (Parnassius apollo Linnaeus, 1758). Húsenice jasoňov žijú práve na rozchodníkoch. Ak sa na ďalších plánovaných strechách použijú okrem rozchodníkov aj živné rastliny vhodné pre samotné motýle (druhy rodu OriganumThymus, veľmi dobre znášajúce prostredie zelených striech), je možnosť udržania a rozšírenia tohto vzácneho motýľa aj do okolitého priestoru, kde môže osídliť svoje pôvodné biotopy, z ktorých postupne vymizol. Prax je taká, že ak sa vytvorí nová lokalita pre jasoňa a nejaká existujúca je v okolí cca 5 km, tak si ju časom motýle nájdu. Nezanedbateľnou je aj retenčná schopnosť takto veľkej plochy zelených striech. Dažďová voda neodchádza do kanalizácie, ale nami vytvorené strechy dokážu zadržať približne 8.000 l zrážkovej vody! Toto dielo bolo ako celok prihlásené do súťaže Park roka, Záhrada roka a Detail roka 2016 ktorú, vyhlásila Spoločnosť pre záhradnú a krajinnú tvorbu. Dve z komplexu striech (saunové zruby) vznikli v spoločnej realizácii s firmou Sadoservis, s.r.o.

Ďalšie referencie